Nohejbal (anglicky “footballtennis”, nemecky “fussballtennis”), športová hra, ktorá vznikla ako obdoba (doplnok) futbalu, sa už v minulosti hrával v rôznych krajinách (Nemecko, Švédsko, Česko a pod.), podľa vlastných pravidiel.

Na Slovensko prišiel nohejbal z Čiech, v ktorých sú prvé zmienky o ňom už z roku 1922 a vtedy sa mu ľudovo hovorilo “futbal cez šnúru”. K nám ho priniesli pražskí futbalisti, po vojne, v roku 1945 do Piešťan, keď si ako pacienti miestnych kúpeľov krátili čas na volejbalovom ihrisku kúpaliska Eva obľúbenou zábavou – “hrou cez špagát”. Spoluhráčmi sa im stali miestni vodní pólisti a plavci, ktorí sa túto hru rýchlo naučili. Neskôr miestny majiteľ brašnárstva Štefan Bartovic “ušil” prvú nohejbalovú sieť 30-40 cm širokú, uchytenú na stĺpoch gumami. 

Štefan Bartovic sa narodil 22.12.1902, žil v Piešťanoch. Tesne po 1. Svetovej vojne narukoval k jazdectvu, kde preukázal už v tom čase úžasnú remeselnú zručnosť pri opravách a výrobe konských jazdeckých postrojov a sediel. Neskôr patril medzi uznávanú podnikateľskú skupinu, venoval sa podnikaniu v oblasti brašnárstva, čalunníctva a galantérie. Jeho šikovnosť a podnikateľský duch dal záruku banke na poskytnutie úveru, z ktorého vybudoval v 40. rokoch malú prevádzku na svoju činnosť. Na tú dobu patrila medzi jednu z najlepšie vybavených dielní. Neskôr bol tento majetok po roku 1948 znárodnený, ale pôžičku, za ktorú tento majetok nadobudol splácal celý život.

Po roku 1945 bol za účasť na plese Demokratickej strany odsúdený na jeden rok a nasadený na nútené práce v uránových baniach. Okrem zlých spomienok si odniesol zdravotné následky. O tom, čo v skutočnosti prežil v tomto koncentráku, nikdy nehovoril.

Aj tieto okolnosti v Štefanovi Bartovicovi utužili nezlomného ducha. Koncom 50. rokov sa plne venoval práci a športu. Centrom športu sa stalo kúpalisko EVA v Piešťanoch. Tu sa stretávali kúpeľní hostia a domáci nadšenci športu. Bol to prvý krok k rozvoju a založeniu nohejbalového tímu, ktorého členom bol Štefan Bartovic. Bol organizátorom prvých nohejbalových turnajov na Slovensku spomedzi tímov zostavených z kúpeľných hostí a domáceho tímu so Štefanom Bartovicom. Neskôr turnaje nadobúdali mestský a národný význam.

Ako prvý ušil nohejbalovú sieť zavesenú na dvoch protiľahlých tyčiach a tým povýšil nohejbal na Slovensku na dôstojnú úroveň. Láska k športu, húževnatosť, vytrvalosť i nezlomnosť mu vydržala celý život. Bol láskavým manželom Jozefíny Bartovicovej, ktorá stála pevne pri ňom v dobrom i zlom. Mal dve deti, syna Stanislava a dcéru Hedvigu.

Štefan Bartovic zomrel 30. 5.1981, je pochovaný na Piešťanskom cintoríne.

„Zdroj: Peter Belička, Protector populi, o.z.“