Autor: Gabriela Viňanská
Leto sa pre nás už tretí rok nesie v znamení francúzskej riviéry, spojením slnka, tepla a futnetu. Nohejbalový turnaj Estérel Cup sa koná v mestečku Saint Raphael, ktoré sa nachádza približne hodinu vlakom od Nice. Jean Deloffre, so svojou manželkou Anne-Marie, začali túto tradíciu pred štyrmi rokmi, kedy sa prvýkrat rozhodli zorganizovať neobyčajný turnaj priamo na námestí. Za štedrej pomoci sponzorov dokázali prilákať tie najlepšie tímy z viacerých krajín, ktoré ukazujú svoje nohejbalové majstrovstvo francúzskym dovolenkárom, okoloidúcim, ale aj domácim Rafaelčanom.
Slovenská reprezentácia sa turnaja zúčastňuje od jeho 2. ročníka. Som rada, že som mala možnosť vycestovať do Saint Raphael už tretíkrát. Aj vďaka znalosti francúžtiny mám k Francúzsku veľmi blízko. Organizátorov aj väčšinu francúzskych hráčov poznám osobne už dlhé roky a myslím, že nielen ja, ale aj všetci naši hráči by mohli potvrdiť, že sú to veľmi milí a ochotní ľudia.
Koncept turnaja je každý rok podobný, Jean sa však pokúša priniesť zmeny, ktoré by mohli podujatie zatraktívniť. Tento rok sa hrali dvojice namiesto trojíc a popri hlavnom turnaji sa uskutočnil aj Single challenge - exhibičné zápasy jednotlivcov mužov a žien.
Naša výprava vycestovala do Saint Raphael v dvoch "vlnách". Paťo s Matejom sa rozhodli pre cestu tranzitom, keďže sa k nim pridali aj rodinní príslušníci. Zvyšok tímu - Rišo, Zuzka, Marek, Monika a ja sme leteli z Viedne do Nice. Honza letel na juh Francúzska z Prahy. V piatok naobed sme sa stretli všetci spoločne na námestí Place Coullet, kde sa oficiálne začínal turnaj o 16:00. Ubytovaní sme boli v hoteli Hôtel21 priamo na námestí, čo bolo výbornou praktickou voľbou. Hotel sa nachádzal blízko, bol dobre vybavený, moderný, čistý, s chutnými raňajkami a za rozumnú cenu. Na každý deň bol pripravený presný rozpis zápasov. Celé podujatie zabezpečoval moderátor, ktorý predstavoval hráčov, komentoval zápasy a vysvetľoval pravidlá divákom. Jediným nedostatkom bol priamy prenos, ktorý bohužiaľ často zlyhával.
Ženy mali len jednu skupinu piatich tímov, ktoré si zahrali každý s každým. Novým učastníkom bolo ženské družstvo zo Saint Raphael s bývalými futbalovými reprezentatkami Camille Catala a Nelly Guilbert. Muži boli rozdelení do dvoch skupín po 4 družstvá. Silnejšia skupina: Slovensko, Francúzsko, Česko a Maďarsko. Slabšia skupina: Poľsko, Rumunsko, Švajčiarsko a Étoile FC. Naša trojica Honza, Matej a Marek skončili v skupine tretí po dvoch remízach a jednej prehre. V semifinále sa stretli s Rumunmi, ktorí ich síce trochu potrápili, ale po víťazstve 2:1 si zabezpečili postup do semifinále proti Česku. Ďalšími dvoma semifinalistami bolo Francúzsko, ktoré podľahlo Maďarsku 0:2. Dovolím si tvrdiť, že najkrajším a najkvalitnejším zápasom turnaja bolo slovensko-české semifinále. Námestie bolo zaplnené ľudmi, ktorí obidva tímy povzbudzovali a hráči ukázali naozaj výnimočné kúsky v útoku aj v obrane. Prvý set sme vyhrali 14:12, druhý set nám unikol tesnou prehrou 14:15 a v rozhodujúcom treťom sete sme nakoniec Čechom podľahli 9:11. Chlapcov ale musíme bezpochyby pochváliť za veľmi statočný výkon, ktorý nás s trochou viac šťastia mohol priviezť až do finále. O 3. miesto sme sa potom stretli s Francúzmi. Tí predviedli menej presvedčivý výkon v porovnaní s majstrovstvami sveta v Prahe. Podania a medzihra neboli presné, čo sa odzrkadlilo na ich slabších útokoch a neschopnosti sa bodovo presadiť.
V turnaji jednotlivcov sa Marek prebojoval až do finále. Zopakoval si tak zápas z posledných MS s Adamom Fodorom. Aj napriek tomu, že v niektorých momentoch viedol, sa Adamovi podarilo získať posledné cenné body a zvíťaziť nad Marekom 15:13.
Aj my, ženy, sme z turnaja odchádzali s dobrým pocitom lepšieho výsledku v porovnaní s minulým rokom. Veľmi prekvapivo do semifinálových bojov nepostúpili Švajčiarky a my sme z tretieho miesta odohrali semifinálový zápas proti Poľsku. Zuzka s Monikou v základnej zostave výborne zvládli zápas a aj napriek neistote koncom druhého setu sme zvíťazili 2:0. Finále už bolo menej presvedčivé. Proti Češkám sa nám zatiaľ nepodarilo nájsť účinnú hru, ktorá by nám priniesla víťazstvo. Prvý set sme prehrali jednoznačne 11:2, v druhom sa nám podarilo vyrovnať na 10:10, avšak dva útoky Tiny Plechatej boli nad naše sily.
V singli to bolo o niečo horšie. Paradox turnaja bola moja výhra nad víťazkou, Anetou Fojtíkovou. Bol to veľmi náročný a dlhý zápas, ktorý skončil výsledkom 15:14. Bohužiaľ, aj napriek tomu, že sa v ďalších setoch očakávala moja dominancia nad súperkami, nestalo sa tak. Tri prehry ma posunuli až na smutné piate miesto. Každá skúsenosť je však cenná a určite užitočná do budúcnosti.
Nerada by som zabudla na našich dvoch trénerov, ktorí nás posledné roky sprevádzajú na medzinárodných podujatiach. Úspechy patria určite aj Paťovi a Rišovi za ich trpezlivosť a odhodlanosť. Sú to naozaj znalci svojho remesla a vďačíme im za podporu a cenné rady.
Turnaj Estérel Cup nie je len hocijakým turnajom. Je to stretnutie celej nohejbalovej komunity súčasných aj bývalých hráčov, trénerov, funkcionárov a milovníkov tohto športu. Na ihrisku, v meste či na pláži, tieto milé stretnutia každý rok utužia náš tím, medzinárodné priateľstvá a často prinesú aj pozvania na ďalšie podujatia, ktoré podporujú rozvoj tohto športu.
